Ľudia, vďaka ktorým Rodina zostáva spolu : Anton „Tony“ Novotný

Anton „Tony“ Novotný patrí medzi prvých troch franšízantov McDonald’s na Slovensku – legendárnych „troch mušketierov“, ktorí stáli pri zrode úspešného príbehu tejto značky u nás. Vyštudovaný stavebný inžinier sa po práci v Technickom a skúšobnom ústave stavebnom a neskôr v textilnom priemysle rozhodol pre odvážny krok, ktorý mu zmenil život. Dnes je najväčším licenčným partnerom McDonald’s na Slovensku a vedie sieť deviatich reštaurácií.

Za jeho profesionálnym úspechom však nestoja len obchodné výsledky, ale predovšetkým ľudský prístup. Aj po takmer tridsiatich rokoch v biznise zostáva človekom s pokorou, pokojom a prirodzenou autoritou. Tí, ktorí s ním spolupracujú, oceňujú jeho férovosť, rešpekt a schopnosť spájať ľudí.

Popri náročnom podnikaní je dlhé roky aktívnou súčasťou Ronald McDonald House Slovakia – najskôr pôsobil v dozornej rade, dnes je členom správnej rady organizácie. Pomoc rodinám vážne chorých detí však nie je jedinou oblasťou, ktorej venuje svoj čas a energiu.

Je tiež manželom, otcom dvoch detí a človekom, ktorý aj napriek veľkým úspechom zostáva pevne nohami na zemi.

  1. Tony, patríš medzi prvých troch franšízantov McDonald’s na Slovensku – legendárnych „troch mušketierov“. Keď sa obzrieš späť na takmer 30 rokov, čo sa ti vybaví ako prvé?

Ako prvé sa mi vybaví hrdosť na to, čo sme dosiahli za tých 30 rokov. Pamätám si, keď McDonald’s vstupoval na slovenský trh , bola to  jedna z prvých globálnych značiek, ktorá u nás začala pôsobiť . Tá hrdosť vyplýva z toho, čo sme dokázali. Dokázali sme sa vypracovať na lídra v segmente stravovania. Priniesli sme na Slovensko kultúru služieb a toto sme nastavovali a vylepšovali tak, aby sme inšpirovali aj ostatných. Som hrdý aj na to, že sa nám podarilo byť najlepším zamestnávateľom v oblasti gastrosektora.

  1. Vyštudoval si stavebníctvo, pracoval si v Technickom a skúšobnom ústave stavebnom, potom s textilom. Kedy a čo bolo spúšťačom toho, že si si povedal: „Idem do McDonald’s“?

Vysokú školu som končil v roku 1992, tesne po Nežnej revolúcii. Vtedy bolo v stavebníctve  veľmi málo príležitostí na nejaké napredovanie a ďalší rozvoj. Takže hneď ako som mal možnosť, zamestnal som sa v súkromnej firme, kde som pričuchol k tomu, ako funguje kapitalistický spôsob riadenia. Keďže táto firma bola extrémne zameraná na ziskovosť a veľmi málo rozvíjala zamestnancov, po čase som sa začal obzerať po niečom inom. A práve v tom čase som narazil na inzerát McDonald’s, ktorý začínal svoju činnosť na Slovensku. Na McDonald’s ma veľmi fascinovalo to, že je to firma, ktorá má zavedený systém a ktorá neustále napreduje.

  1. Začínal si prakticky od nuly. Ktoré rozhodnutie bolo podľa teba počas tých tridsiatich rokov najdôležitejšie?

Spomeniem dve také najdôležitejšie rozhodnutia. V roku 2000 som mal možnosť vyskúšať si, ešte ako zamestnanec, prácu franšízanta. Dostal som príležitosť prestúpiť z roly zamestnanca do roly franšízanta a prevziať reštauráciu v Trnave. Bola to najslabšia reštaurácia v tom čase u nás  a za niekoľko rokov sa nám podarilo túto reštauráciu dostať na vrchol, čo sa týka objemu a tržieb. To ďalšie kľúčové rozhodnutie prišlo v roku 2015. Bolo to obdobie, keď McDonald’s na Slovensku zvažoval zmenu organizačnej štruktúry a vtedy všetci franšízanti dostali ponuku na odkúpenie reštaurácií a ukončenie činnosti. Ja som túto ponuku neprijal. Chcel som naďalej robiť to, čo ma najviac baví, prevádzkovať reštaurácie. A to aj s rizikom a vedomím, že s každou reštauráciou, ktorej skončí zmluva, skončí aj moje pôsobenie v tejto reštaurácii, a že teda raz skončí moje pôsobenie pod zlatými oblúkmi úplne. Našťastie sa situácia o pár rokov úplne zmenila a dnes môžem v systéme McDonald’s nielen pokračovať, ale aj otvárať nové reštaurácie.

  1. Čo by na teba nikto nepovedal / čo o tebe vie len veľmi málo ľudí?

Za tých 30 rokov je toho asi naozaj veľmi málo, čo by na mňa nikto nepovedal, alebo čo o mne priatelia a kamaráti nevedia. Takže ja by som otočil túto otázku – čo by som sám na seba nepovedal? Nepovedal by som na seba to, že sa mi podarí v McDonald’s popri prevádzkovaní reštaurácií stať sa knižným vydavateľom. Spolu s kolegom Zoltánom Vidom sme odkúpili práva na vydanie knihy Raya Kroca, zakladateľa korporácie McDonald’s, na knižný titul Grinding It Out. Vydali sme slovenskú verziu tejto knižky pod názvom Ťažko vydretý úspech. Slovenskí čitatelia sa tak mohli dozvedieť príbeh Raya Kroca a zoznámiť sa s jeho myšlienkami  a biznis príbehmi. Túto knižku sme v celom náklade vypredali, takže mám za sebou aj takúto skúsenosť.

  1. Je niečo, čo si sa naučil v biznise a dnes ti to pomáha aj pri Ronald McDonald House Slovakia? Alebo naopak – priniesla ti práca pre Ronald McDonald House Slovakia niečo, čo využívaš aj vo firme?

V McDonald’s, popri všetkých tých našich aktivitách a hodnotách, ktoré vyznávame, sme sa naučili, že aj tak na konci je najdôležitejší zisk. Lebo zisk je náš pracovný nástroj a umožňuje nám vykonávať všetky aktivity, ktoré sú na náš biznis naviazané. A v charite som mal možnosť dohliadnuť na základe tohto princípu na to, aby sa s vyzbieranými prostriedkami nakladalo účelne. Na druhej strane z charity som si zobral empatiu, ktorú môžem uplatniť, či už pri práci so zamestnancami, alebo pri projektoch, ktorými sa snažíme dať späť do komunity časť z nášho úspechu.

  1. Za tie roky si určite zažil množstvo úsmevných aj nečakaných situácií. Spomenieš si na nejaký moment z McDonald’s, na ktorý dodnes rád spomínaš?

Dlho som premýšľal, čo spomenúť, ale mám jednu, ktorá okrajovo súvisí aj s našou charitou. Môj syn hrával futbal, ako rodičia sme zvykli naše deti podporovať  nielen prítomnosťou, ale  aj formou zastrešenia nejakých aktivít pre klub. Častokrát som napríklad zabezpečoval občerstvenie alebo pitný režim pre hráčov. Pri tejto príležitosti som opakovane ponúkal trénerovi, že ak bude treba, viem pomáhať aj inak a že máme nášho Ronalda, ktorého by som v prípade záujmu vedel zabezpečiť, že by mohol prísť a trošku potešiť deti na niektoré plánované podujatie. No a raz sa stalo, že tréner si na tento sľub spomenul a ozval sa mi počas stretnutia trénerskej rady, že či teda platí tá moja ponuka. Ja som, samozrejme, povedal, že jasné, platí, len mi treba povedať, kedy a kam sa má Ronald dostaviť a že ostatné zabezpečím. Tak sme sa dohodli, ale počas tej trénerskej rady mi zavolal ešte asi päťkrát. Chcel sa uistiť, či ho naozaj viem zabezpečiť. Ja som povedal, že áno, že určite ho viem zabezpečiť, že mi môže dôverovať. Vzápätí mi telefonoval, či by sme nemali zabezpečiť aj nejakú ochranku, ktorá by sa o toho Ronalda starala, aby sa mu nič nestalo, lebo tam bude určite tlačenica, tak som ho uistil, že nie, že už to máme odskúšané a zabehnuté a nie je s tým žiaden problém. Ale keď sa ma opýtal, že či by sme toho Ronalda nemali z malého štadióna presunúť na nejaký veľký štadión, tak som pochopil, že tam niečo nehrá. Preto som sa opýtal, že o kom vlastne tréner hovorí. A on, že predsa o Cristianovi Ronaldovi. Vtedy som si uvedomil, že nie je Ronaldo ako Ronald McDonald. Takže chtiac-nechtiac som priviedol nášho trénera do trápnej situácie, keďže sa pochválil, že vie zabezpečiť Ronalda, ale myslel úplne iného Ronalda, ako som mu ja sľúbil.

  1. Čo ťa po takmer tridsiatich rokoch stále motivuje? Čo je ten dôvod, prečo ťa to ešte stále baví?

McDonald’s je veľmi dynamická firma. Tu žiaden rok nie je taký, ako bol ten predošlý. Táto firma sa neustále posúva vpred. Prináša technologické novinky, nové spôsoby obsluhy, nové produkty. V podstate nás stále drží v určitom napätí a strehu, takže sa nenudíme. To je jedna vrstva toho, čo ma motivuje. Veľkou motiváciou je to, že McDonald’s je biznis, ktorý je hlavne  o ľuďoch a práci s ľuďmi. Na jednej strane sú to zamestnanci, na druhej naši hostia. Mňa osobne veľmi teší a baví to, keď v našom systéme rastú noví ľudia, ktorí sa neboja prevziať zodpovednosť a sú motivovaní a odhodlaní zvládať nové úlohy na vyššej pozícii alebo prevziať riadenie celej reštaurácie.

  1. Čo by si odkázal ľuďom, ktorí ešte váhajú, či podporiť Ronald McDonald House Slovakia?

Odkázal by som im, aby tomuto projektu dali určite šancu, lebo je to projekt, ktorý už teraz pomáha zlepšovať podmienky našim malým pacientom. Ten najväčší projekt nás ešte len čaká. Bude to výstavba domu Ronald McDonald House, ktorý sa plánuje otvoriť v Banskej Bystrici. Zo skúseností viem, že v krajinách, kde takýto prvý dom postavili, ohlas bol taký veľký a taký pozitívny, že čoskoro začali plánovať ďalšie domy. Som presvedčený, že aj na Slovensku tomu tak bude.

  1. Čo pre teba osobne znamená možnosť pomáhať rodinám, ktoré prežívajú jedno z najťažších období vo svojom živote?

Téma pomoci ľuďom, ktorí sa ocitli v situácii, keď prežívajú takéto ťažké obdobia, je pre mňa ako pre rodiča úplne prirodzená. Ako rodič som mal možnosť zažiť situáciu, keď naše deti potrebovali ošetrenie alebo potrebovali stráviť nejaký čas v nemocnici a vtedy im veľmi dobre padlo, keď sme mohli byť pri nich. Čiže z tohto pohľadu ako súkromná osoba budem maximálne podporovať aj naďalej našu charitu. No a ako podnikateľ si uvedomujem, že úspech, ktorý sme dosiahli, by sa neudial bez podpory mnohých slovenských zákazníkov. Ako zodpovedná firma si uvedomujeme, že o náš úspech sa musíme podeliť a že by sme mali časť z neho vrátiť späť do komunity. Myslím si, že máme naozaj skvelú príležitosť urobiť tak práve podporou našej charity.

  1. Keby si si dnes mohol sadnúť oproti dvadsaťpäťročnému Tonymu, čo by si mu poradil?

Ak by som si mohol sadnúť oproti 25-ročnému ja, tak by som mu určite poradil, aby sa nebál snívať. Aby sníval vo veľkom. Aby si vytrvalo potom išiel za svojimi snami. Aby sa nebál prekážok, ktoré mu isto-iste život do cesty prinesie. A aby nehľadal žiadne skratky na ceste vpred. Potom sa ten úspech určite dostaví.

  1. Aká je najlepšia rada, akú si v živote dostal a od koho?

Tu si pomôžem vetou, ktorú povedal Fred Turner, pravá ruka Raya Kroca. A on povedal, že ak nastane ťažká situácia, v prvom rade sa vždy postaraj o svoju reštauráciu a o svojich ľudí. A keď bude tá ťažká situácia pretrvávať, tak reštaurácia sa potom postará o teba. A platí to. Otestoval som si to niekoľkokrát.

  1. Na čo si v živote najviac hrdý?

Určite som hrdý na to, čo sa nám s McDonald’s na Slovensku podarilo. To je to, čo som povedal hneď na úvod. Hrdý som aj na to, že aktuálne prevádzkujem deväť reštaurácií, ktoré vedú mladí, talentovaní ľudia, ktorých to neskutočne baví. Mám veľkú radosť aj z toho, že moje dve deti, popri tom, že športujú a študujú, tak už pričuchli k tejto práci a myslím si, že je  šanca, že sa v tejto práci budú posúvať aj ďalej.

  1. Kto ťa v živote svojím prístupom alebo hodnotami najviac ovplyvnil? A čím?

Tak asi ako v každej rodine, veľký vplyv mali na mňa moji rodičia. Otec svojou pracovitosťou a vytrvalosťou. Mamina zase svojou empatiou, rodinným prístupom a takou tvorivosťou a vynaliezavosťou. V biznise ma inšpiroval, okrem spomínaného Raya Kroca, aj Tomáš Baťa, ktorý v našich podmienkach dokázal niečo veľmi podobné ako McDonald’s. A ja si veľmi často zájdem po nejakú dobrú radu práve do publikácií a spísaných myšlienok Tomáša Baťu.

  1. Keď sa povie úspech, väčšina ľudí si predstaví čísla, firmy alebo peniaze. Čo pre teba znamená úspech?

Úspech je pre mňa to, že môžem robiť prácu, ktorá ma baví. To ako prvé. Samozrejme, úspech je aj to, že mám okolo seba ľudí, ktorí zdieľajú moje nadšenie a moje myšlienky a moju motiváciu ísť vpred. Úspech je aj to, že to, čo ma baví, ma aj uživí. No a v neposlednom rade to, že sme zdraví.

  1. Najskôr si pôsobil v dozornej rade, dnes si členom správnej rady Ronald McDonald House Slovakia. Čo ťa motivovalo zostať pri organizácii dlhé roky a venovať jej svoj čas aj popri náročnom biznise?

Asi nie je žiadne tajomstvo, že najväčší prispievatelia našej charity sú franšízanti, ktorí venujú časť svojich prostriedkov na zbierku. A potom, samozrejme, pomáhame s výberom peňazí od našich hostí a našich zákazníkov. Ako člena dozornej rady alebo aj správnej rady ma vždy motivovalo to, že som vedel dohliadnuť na efektívne vynakladanie týchto prostriedkov. Vedel som pomôcť pri zabezpečení komunikácie medzi hlavnými stakeholdermi, licenčnými partnermi a charitou. No a, samozrejme, ma motivovalo aj to, že sme vedeli zabezpečiť transparentnosť celého výberového procesu. No a čo ma láka do budúcnosti, tak to je práve výstavba prvého domu. Je to projekt, na ktorý sme dlhé roky čakali a určite chcem byť pri tom, keď sa tento dom postaví a uvedie do prevádzky.

  1. Čo robíš, keď si potrebuješ úplne vyčistiť hlavu?

Športujem. Rád si chodím zabehať, alebo na horský bicykel. A v neposlednom rade trávim cez víkendy veľmi veľa času na chalupe, kde sa venujem prácam okolo domu a v záhrade.

Hľadajte na stránke