Richard Boháč: Pomoc druhým nie je projekt. Je to zodpovednosť
Tváre, vďaka ktorým Rodina zostáva spolu je séria krátkych rozhovorov s dôležitými ľuďmi v a okolo našej organizácie, členmi správnej a dozornej rady, donormi aj partnermi, ktorí pomáhajú meniť veci k lepšiemu.
Ako ďalšieho hosťa vám predstavujeme Richarda Boháča. Licenčného partnera McDonald’s Slovakia, člena našej správnej rady a človeka, ktorý pred takmer 30 rokmi začínal na brigáde pri grile a dnes vníma spoločenskú zodpovednosť ako prirodzené poslanie úspešných.
V rozhovore sa dozviete, ako ho práca formovala, prečo by mala byť láska blízkych súčasťou každej terapie a čo preňho znamená zodpovednosť silnejších voči slabším.
„Pomáhať je prirodzené. Tak som bol vychovaný.“
Richard, tvoj príbeh je zaujímavý, od práce pri grile až po vedenie prevádzok. Keď sa dnes obzrieš späť, čo ti napadne ako prvé?
Že som mal šťastie. Našiel som prácu, ktorá ma baví a zároveň ma dokáže uživiť. Keď som začínal, bol som tretiak na vysokej škole. Mal som za sebou bakalára a chcel som si užiť leto. Rodičia ma však presvedčili, aby som si našiel aspoň brigádu na pár týždňov. A zostal som skoro 30 rokov. Pamätám si prvé dni, bol to veľký šok. Človek si nevie predstaviť, aké tempo je v kuchyni počas špičky. Ale zároveň tam bolo veľa mladých ľudí a výborná atmosféra. Hovoril som si: „vydržím ešte deň, možno dva.“ A nejako sa to natiahlo.
Čo bolo počas kariéry najťažšie?
Som dosť cieľavedomý človek. Keď som o niečom presvedčený, len ťažko ustúpim bez dobrých argumentov. Bola to pre mňa škola. Naučiť sa byť súčasťou tímu aj v situáciách, keď by človek prirodzene chcel presadiť vlastné riešenie.
„Najväčšiu radosť mám z úspechu ľudí“
Na čo si za tie roky najviac hrdý?
Na veľa vecí, lebo sa viem úprimne tešiť aj z maličkostí. Najväčšiu radosť mám však vtedy, keď vidím úspešných ľudí, ktorým som možno pomohol v kariére alebo rozvoji. A potom sú to aj úspešné prevádzky, ktoré som pomohol vytvoriť. Je dobrý pocit vidieť, že po vás niečo zostalo.
Čo ťa práca s ľuďmi naučila?
Že nič nie je čierno-biele. A práve preto je práca s ľuďmi zaujímavá.
McDonald’s mnohí vnímajú len ako reštauráciu. Čo podľa teba nevidia?
Veľa ľudí nevidí, koľko práce je za rozvojom ľudí, ich tréningom, vzdelávaním, osobnostným rastom. A zároveň obrovské množstvo technológií a inovácií. Bez nich by sme dnes fungovať nedokázali. Niektorí prídu pracovať na krátko, iní zistia, že majú „kečup v krvi“. A práve tí často objavia priestor rozvíjať sa a rásť.
V čom ťa McDonald’s formoval ako človeka?
Asi vo všetkom. Začínal som počas vysokej školy a dnes mám 50 rokov, rodinu, veľké deti… Dokonca aj manželku som spoznal v McDonald’s. Ťažko by som našiel oblasť života, ktorú to priamo alebo nepriamo neovplyvnilo.
Pomoc nie je projekt. Je to zodpovednosť.
Si členom správnej rady Ronald McDonald House Slovakia. Prečo si povedal áno?
Ja to nepovažujem za projekt. Pre mňa je to poslanie. Je to zodpovednosť silnejších voči slabším. Úspešnej firmy voči komunite, v ktorej pôsobí. A ľudí voči ľuďom. Postupne som si uvedomil, že spoločenská zodpovednosť je prirodzenou súčasťou rozvoja firmy aj človeka. Ak máme možnosť pomôcť, mali by sme ju využiť.
Čo pre teba znamená pomoc druhým?
Bol som vychovaný tak, že pomáhať je normálne. Pomáhame si v rodine, medzi priateľmi, v práci. Nikdy som to nerobil s očakávaním, že niečo dostanem späť. Ale pravda je, že veľakrát sa mi to v dobrom vrátilo. Preto to odporúčam.
„Láska blízkych by mala byť súčasťou každej terapie“
Pamätáš si na príbeh rodiny, ktorý sa ťa zvlášť dotkol?
Za tie roky som stretol veľa rodín a veľa silných príbehov. Čo si z nich nesiem, je najmä to pozitívne, momenty, keď sa podarí priniesť trochu úľavy alebo úsmevu. Aj malé veci môžu niekomu výrazne uľahčiť náročné obdobie.
Čo si človek uvedomí pri stretnutí s rodinami vážne chorých detí?
Že máme šťastie, ak sme zdraví. Že máme šťastie žiť v krajine, kde je dostupná kvalitná zdravotná starostlivosť. A najmä to, že láska a blízkosť najbližších by mala byť súčasťou každej terapie.
Keď nepracuješ, čo ťa baví?
Rád trávim čas s rodinou a v prírode.
Vieš vypnúť od práce?
Pri prevádzke, ktorá funguje 24 hodín denne, človek nikdy úplne nevypne. Ale myslím si, že si viem nájsť pokoj, cez šport alebo rodinu.
Keby si dnes stretol svoje mladšie ja pri grile, čo by si mu povedal?
Zaželal by som mu, nech si užije každý okamih. Čaká ho veľmi zaujímavá jazda.
Čo by o tebe ľudia možno nepovedali, ale je to pravda?
Že mám možno mäkšie srdce, než sa zdá. Nemám problém poplakať si pri filme.