„Najväčšiu hodnotu majú ľudia. A práve oni dávajú našej práci zmysel.“
Lucia Matulová je súčasťou McDonald’s už dlhé roky. Z pozície manažérky vedie viacero prevádzok, no zároveň je členkou Dozornej rady Ronald McDonald House Slovakia. Hovorí o tom, prečo je dôvera pri vedení ľudí dôležitejšia ako autorita, ako ju práca naučila väčšej pokore a prečo verí, že aj malé skutky dokážu meniť životy rodín s vážne chorými deťmi.
Od prvého pracovného dňa k životnému poslaniu
Pamätáš si ešte na svoj prvý deň v McDonald’s?
Veľmi dobre. Bola som plná očakávaní, ale aj rešpektu. Všetko bolo nové, rýchle a intenzívne. Pamätám si, ako som sa snažila zapamätať si množstvo informácií a zároveň neurobiť chybu. Vtedy som ešte netušila, že z jedného pracovného dňa sa stane cesta, ktorá ovplyvní veľkú časť môjho života.
Čo ťa na tejto práci drží už toľké roky?
Ľudia. Jednoznačne ľudia. Mala som možnosť stretnúť množstvo výnimočných kolegov, vidieť ich profesijný aj osobnostný rast, získavanie sebavedomia a napĺňanie ich cieľov. Práve to je pre mňa najväčšou motiváciou.
Líder nie je ten, kto rozdáva úlohy
Dnes vedieš viacero prevádzok. Čo je pre teba pri vedení ľudí najdôležitejšie?
Dôvera a rešpekt. Ľudia nepotrebujú len vedúceho, ktorý im povie, čo majú robiť. Potrebujú niekoho, kto ich vypočuje, podporí a verí v ich potenciál.
Čo ťa práca v gastre naučila o ľuďoch?
Že každý človek má svoj príbeh. Často nevieme, čím si práve prechádza kolega alebo zákazník. Táto práca ma naučila väčšej trpezlivosti, pokore a schopnosti pozerať sa na situácie očami druhých.
McDonald’s veľa ľudí vníma len ako reštauráciu. Čo podľa teba často nevidia?
Nevidia množstvo príbehov, ktoré sa za tým skrývajú. Pre mnohých je to prvá pracovná skúsenosť, miesto, kde získajú sebavedomie, naučia sa zodpovednosti alebo nájdu priateľov na celý život. Nie je to len o jedle. Je to o príležitostiach, osobnom raste a komunite.
Zažila si moment, keď si si uvedomila, že tvoja práca nie je len o biznise, ale aj o pomoci ľuďom?
Áno, a bolo ich viac. Najsilnejšie sú chvíle, keď vidíte, že ste niekomu pomohli nájsť smer alebo prekonať náročné obdobie. Vtedy si uvedomíte, že výsledky a čísla sú síce dôležité, ale ľudský rozmer je to, čo po vás zostáva.
Pomoc, ktorá má konkrétnu tvár
Si členkou Dozornej rady Ronald McDonald House Slovakia. Prečo si tomuto projektu povedala áno?
Pretože ide o pomoc, ktorá má skutočný a viditeľný dopad. Byť súčasťou projektu, ktorý prináša rodinám pocit blízkosti, bezpečia a nádeje, je pre mňa veľkou cťou.
Čo pre teba osobne znamená charita?
Charita pre mňa nie je o veľkých gestách. Je o ochote všimnúť si druhého človeka a podať mu pomocnú ruku. Niekedy je to finančná pomoc, inokedy čas, energia alebo obyčajná ľudská prítomnosť. Verím, že práve malé skutky prinášajú veľké zmeny.
Mnohí ľudia majú pocit, že pomáhať môžu len veľké firmy alebo bohatí ľudia. Čo by si im odkázala?
Pomoc nemá minimálnu ani maximálnu hodnotu. Každý z nás môže niečo urobiť. Niekedy stačí venovať pár eur, inokedy pár minút svojho času alebo dobré slovo človeku, ktorý ho práve potrebuje. Dôležité je nezaoberať sa tým, či je to dosť, ale jednoducho začať.
Ako sa podľa teba človek mení po stretnutí s rodinami, ktoré bojujú o zdravie svojho dieťaťa?
Takéto stretnutia vám pripomenú, čo je v živote naozaj podstatné. Začnete si viac vážiť zdravie, čas s blízkymi aj každodenné okamihy, ktoré často považujeme za samozrejmosť. Odchádzate s väčšou pokorou, ale aj s obdivom k sile a odvahe týchto rodín.
Čo by si si želala, aby ľudia o Ronald McDonald House Slovakia vedeli viac?
Že nejde len o budovu. Je to miesto, ktoré pomáha rodinám zostať spolu v jednom z najťažších období ich života. A že za každou podporou, ktorú projekt dostane, sa skrýva konkrétna pomoc konkrétnym ľuďom.
Aj manažéri potrebujú vypnúť
Máš pri svojej práci priestor aj na oddych? Čo ti dobíja energiu?
Snažím sa ho nájsť. Najviac energie mi dáva čas strávený s rodinou, prechádzky v prírode, cestovanie a chvíle, keď môžem úplne vypnúť pracovný režim. Veľmi rada sa stretávam aj s priateľmi a užívam si spoločné chvíle.
Si skôr človek plánov alebo intuície?
Asi kombinácia oboch. Mám rada jasný plán a poriadok, no život ma naučil, že nie všetko sa dá naplánovať.
Čo ťa vie v bežnom dni úprimne potešiť?
Úsmev blízkeho človeka, dobrá správa od kolegu, úspech niekoho z tímu alebo obyčajná pokojná chvíľa pri káve.
A na záver – čo by o tebe ľudia možno nikdy nepovedali?
Možno by nepovedali, že napriek dlhoročnej práci v manažmente som stále veľmi citlivá. Silno prežívam príbehy ľudí okolo seba, teším sa z ich úspechov a úprimne ma zasiahnu ich starosti. Práve táto citlivosť mi pomáha nezabúdať, že za každou pracovnou pozíciou je predovšetkým človek.